Kawasaki S1 250SS MKI

Kawasaki S1 250SS MKI z rokov 1972 až 1973 predstavuje zaujímavú kapitolu v histórii ľahkých motocyklov. Táto japonská trojvalcová dvojtaktná motorka bola určená najmä začínajúcim motorkárom a jazdcom v mestskej prevádzke. V čase svojho vzniku sa Kawasaki snažila odlíšiť od konkurencie Yamahy a Suzuki práve pomocou charakteristického trojvalcového motora, ktorý bol vizuálne dominantným prvkom celého stroja. Výrazný vzhľad s trojicou chromovaných výfukov a inovatívnym sedadlom so zadným pláštom však nestačil na to, aby motorka konkurovala svojím ryýchlejším konkurentom.

Srdcom Kawasaki S1 250SS MKI je vzduchom chladený, vodorovne odliaty trojvalcový motor s objem 250 cm³. Motor pracuje na princípe piston-port riadenia a disponuje päťstupňovým manuálnym prevodovkou. Výkon motora bol porovnateľný s konkurenčnými japonskými 250-kubíkovými štvorvalcami tej doby, no vďaka vyšším stratám trením v interných častiach motora dosahoval nižší krútiaci moment. Charakteristickým znakom bolo špecifické brzké ladenie – motor dosahoval užitočného výkonu až od približne 6000 otáčok za minútu, čo vyžadovalo od jazdca aktívne ovládanie spojky a precízne manévrovanie s pedálami, najmä v mestskom premávke a na nižších rýchlostiach.

Z technického hľadiska mala motorka pomerne jednoduché vybavenie. Podvozok bol konvenčného, základného konštrukčného riešenia. Brzdenie pozostávalo z bubnov na všetkých kolách – vpredu išlo o 180 mm tambúr s dvoma brzdovými čeľusťami, čo bolo pri jeho časoch v porovnaní s objavujúcimi sa hydraulickými diskovými brzdami staršie riešenie. Až v roku 1973 väčší "bratranec" S2 350cc získal diskové braky, no S1 na nich musela počkať ďalších tri roky. Motorka dosahovala maximálne rýchlosti v rozmedzí 130 až 145 km/h, pričom štvrťmílový čas bol okolo 17 sekúnd.

Kawasaki S1 250SS MKI bola ideálna motorka pre jazdcov učňovského stupňa a mestských jazdeckov, ktorí ocenili jej kompaktný rozmer a výraznú estetiku pred rýchlostnými ambíciami.