Maico MD 250

Maico MD 250 je kultová nemecká štvoktaktná motorka, ktorá vznikla v skorých sedemdesiatych rokoch ako odpoveď na rastúci dopyt po dvojtaktných машинах strednej triedy. Motorka bola určená predovšetkým pre jazdcov, ktorí si cenili ostré jazdné vlastnosti a nízku hmotnosť pred pohodlím a moderným vybavením. Projekt inicioval legendárny Hinn, bývalý vedúci dielne závodu Maico, ktorý sa osobne zasadzoval za zaradenie modelu do výroby. Maico MD 250 predstavuje špecifický prístup k motorizácii – inžiniersku čistotu a agility namiesto sofistikovanosti japonskej konkurencie.

Prvá verzia s objemom 245 kubických centimetrov a výkonom 28 koňských síl debutovala na výstave IFMA v roku 1972. Motor s vrtaním 76 mm a zdvihom 54 mm musel konkurovať ťažším a zložitejším japonským dvojtaktným motorám ako Yamaha RD 250. Napriek tomuto hendikepovi musel Maico MD 250 s hmotnosťou len 126 kilogramov ponúkať výnimočné jazdné vlastnosti a výborné zvládanie na singloch. Technické vybavenie prvej generácie obsahovalo bezproblémové zapaľovanie Kröber, vidličku od talianskej značky Ceriani a amortizéry Girling. Brzdenie zabezpečoval 180 mm bubnový brzdný systém Grimeca s kovanými pákamis Tomaselli.

V roku 1978 predstavila Maico vylepšenú versiu MD 250 WK s vodným chladením, ktorá znížila mechanické hlučnosť a zlepšila tepelnú bezpečnosť motora. Valec bol povlečený materiálom NiKaSil a motorka sa dočkala diskových brzdí značky Brembo. V roku 1981 vzniklo limitované vydanie pre pretekársku sériu s výkonom 37 koňských síl pri 8600 otáčkach za minútu, ktoré malo zvýšený výfukový port a vylepšenú expanzionú komoru. Napriek týmto pokrokom sa Maico MD 250 nikdy nepresadil na populárnom trhu a výroba skončila v roku 1982 po predaji menej ako 300 kusov.

Maico MD 250 (1971–1983) je ideálna motorka pre púristických jazdcov a zberateľov, ktorí si cenia autentickú nemeckú inžiniersku tradíciu a preferujú ostré jazdné vlastnosti pred moderným komfortom.