Laverda LZ 125

Laverda LZ 125 1981 až 1984 predstavuje jedinečnú italskú interpretáciu populárnych malých športových motoriek svojej doby. Bratia Massimo a Piero Laverdovi, ktorí predtým prekvapili svet svojimi legendárnymi modelmi SF 750 a SFC 750, sa rozhodli vstúpiť na trh malých sportoviek s novou motorkou spájajúcou charakteristický taliansky dizajn s spoľahlivým motorom a dobrým výkonom. Táto motorka bola určená pre širšiu a rôznorodejšiu skupinu jazdcov ako jej nemecký konkurent Zündapp.

Motorka Laverda LZ 125 poháňaná dvojtaktným motorom s objemom 125 kubických centimetrov vyvinula výkon 17 koní pri 7 600 otáčkach za minútu. Maximálny krútiaci moment dosahoval 1,6 kgm pri 7 400 otáčkach. Motor bol chladený kvapalinou a zásobovaný karburtorom Mikuni VM28. Maximálna rýchlosť dosahovala 120 km/h a zrýchlenie na 400 metrov trvalo mierne viac ako 15 sekúnd, čo ju radilo medzi vyrovnané konkurenty svojho času.

Konštrukcia využívala jednolúčový rám s horným dvojitým tubusovým nosníkom z ocele. Vpredu bola použitá vidlica Marzocchi s priemerom 32 mm, vzadu dva nastaviteľné tlmiče. Brzdový systém pozostával z kotúčovej brzdy 260 mm vpredu a bubnových brzdách 160 mm vzadu. Ľahké zliatinové kolesá osmerotrámčového dizajnu mali rozmer 18 palcov s pneumatikami 2,50 vpredu a 3,00 vzadu. Celková hmotnosť motorky bola iba 108 kg.

Počas svojej produkcie od roku 1978 sa Laverda LZ 125 vyrábal v niekoľkých verziách. Najpopulárnejšia Sport verzia sa vyznačovala kupola, Elegant verzia s obdĺžnikovým svetlometom bola zameraná na turisti a Wild verzia predstavovala svojitý taliansky custom štýl s dlhšou vidlicou a riaďou v štýle ape hanger. Motorka bola dostupnejšia ako jej nemecký ekvivalent a mala lepšiu distribúciu na talianskom území. Medzi charakteristické nedostatky patrila extrémne dlhá výfuková sústava s chrómovaným koncom presahujúcim za zadné koleso a tendencia motora na zaplavenie pri vypnutom motore bez zatvorenia palivového kohútika.

Laverda LZ 125 1981 až 1984 je ideálna motorka pre nostalikov hľadajúc