NSU Sportmax

NSU Sportmax 1954 – 1956 predstavuje závodný motocykel, ktorý NSU vyvinula pre súkromných jazdcov na základe svojho úspešného sériového modelu. Táto motorka sa narodila z potreby NSU získať hodnotnú publicitu prostredníctvom ambicióznych vlastníkov, ktorí chceli skúšať svoje sily v motocyklových pretekoch. NSU Sportmax 1954 – 1956 je určená principalmente závodníkom s určitou skúsenosťou a obetavým milovníkom motorkyovania, ktorí si cenia históriu a autentickosť pred moderným pohodlím.

Motor NSU Sportmax predstavuje 250 kubických centimetrov s konštrukciou vychádzajúcou z legendárnych sériových modelov Max a Super Max. Výkon motorky bol dostatočný na to, aby H.P. Müller v roku 1955 vyhral svetový šampionát v triede 250 ccm ako prvý súkromný jazdec v histórii. Objem motora a jeho špecializovaná ladenie umožňovali dosiahnutť kvalitné časové výsledky, hoci nie také extrémne ako fabrické závodné stroje.

Technické vybavenie Sportmax-u bolo inšpirované dizajnom fabrických pretekárov. Rám bol vyrobený zo zvárečných oceľových plechov usporiadaných v charakteristickej špínovitej konštrukcii, podobne aj zadný výkyvný most a prednému vidlice. Motorka využívala ligotúrové ráfiky a omnoho masívnejšie náboje než štandardné cestné verzie. Voľba materiálov a konštrukcie svedčila o kvalitnej fabrikácii, hoci motor zvonka nevykazoval veľké rozdiely od sériového modelu. Prevádzka vrchného nástrojového hriadeľa fungovala prostredníctvom tyčí a excentrov, technika známa už z automobiliek dvadsiatych rokov.

Anglické skúsenosti závodníkov ako John Surtees a Mike Hailwood potvrdili spoľahlivosť Sportmax-u, hoci neskorší vývoj iných 250 kubických centimetrov motoriek NSU spôsobil úpadok jej konkurenčnosti. NSU Sportmax 1954 – 1956 je ideálna pre zberateľov a entuziastov, ktorí si cenia prínos československej motorkyovacej histórie a autentický závodný duch.